Keď odídu remeselníci a prestane mi zvoniť mobil, ostane len rozostavaná hala a moje myšlienky. Potichu prechádzam priestory a zapínam v hlave kontrolky.
🔍 Či všetko sedí.
🔍 Či sa dá niečo zjednodušiť.
🔍 Či vieme ešte niekde ušetriť čas.
🔍 Či medzi stovkami detailov neodhalím problém, ktorý síce ešte nie je problémom, ale o pár dní by sa ním mohol stať.
Počas jednej takejto večernej obchôdzky som našiel v rohu haly nevyužité plechové lišty, ktoré mali skončiť v odpade. Pozerám, obzerám a zrazu mi hlavou blyslo. 🤘
V tom čase sme finišovali pred kolaudáciou. Nevedeli sme však načas rozlúsknuť komplikovaný detail interiérového oplechovania. Tak som zobral jednu tú lištu, priložil ju k stene a paráda! Sedela jak r*ť na šerbeľ. Farbou, tvarom, zalomením.
Namiesto odpadu dostali lišty druhú šancu. Tretinu sme využili a dokončili detail ešte pred kolaudáciou. Bez čakania na novú výrobu a ďalšieho zdržania.
Bola to jedna z tých drobností, ktoré si investor nevšimne, keď funguje. Ale ako hovoril môj profesor na výške – každá drobnosť vyriešená pred kolaudáciou sa počíta. 😏
