Možno by som dnes nebol v stavebníctve, keby nebolo jednej tašky.

Po základnej škole veľa mladých ešte nevie, čomu sa chce venovať.
Ani ja som nebol výnimkou.

Spomínam si, ako sa ma raz „dedko“ – švagor mojej starej mamy – opýtal:
„Nechceš byť stavbár?“

Netušil som, ako veľmi to ovplyvní celý môj život.

🍬 Nosil so sebou brašňu s murárskym náradím – a hlavne s cukríkmi v prednom vrecku, ktoré nám vždy po týždňovke nosil.

A viete čo?

Tú tašku mám dodnes (ako vidíte aj na fotke). Minulý týždeň som ju dal synovi do školy na prespávačku.

🏗️ Odbor stavebníctvo som si teda nevybral náhodou.
🎓 Dnes je to už 25 rokov od ukončenia Strednej priemyselnej školy stavebnej v Žiline. A od roku 2000 som v odbore profesionálne.

Škola mi dala teoretické základy, ktoré mi dodnes dávajú zmysel.
🧠 Teória vysvetlí prečo. Prax naučí ako.
A keď sa tieto dve veci spoja, nevznikne len remeselník, ale profesionál.

🔧 Stavebníctvo pre mňa nikdy nebolo len prácou.
Je to komplexný proces – plný výziev, detailov, rozhodnutí aj zodpovednosti.

A presne to ma na tom baví dodnes.